Believe in your dreams...

Spolu to zvládneme

Pondělí v 9:29 | Mary |  Harry Potter fanfiction
Harry sa rozhodol podstúpiť nebezpečnú misiu, ktorej úspech nie je vôbec istý. A v stávke je nielen Harryho život...
upozornenie: preslash
 

Splnený sen

31. srpna 2016 v 15:18 | Mary |  drabble
Neveriacky civela na osobu pred sebou a stále tomu nedokázala uveriť. Jej dlhoročný idol sa na ňu žiarivo usmieval a ona sa utápala v hĺbke jeho modrých očí. S tým rozkošným vrabčím hniezdom na hlave bol neodolateľný. Muž jej snov jej práve niečo hovoril, keď zatúžila ochutnať jeho dokonalé pery.
Postavila sa na špičky a jemne sa svojimi perami obtrela o tie jeho. Vzdychla a zavrela oči. Chutil tak sladko... Zalapala po dychu, keď jej bozk nielen opätoval, ale i prehĺbil.
Z tranzu ju prebral známy nepríjemný zvuk.
Keď otvorila oči, sklamane zistila, že je vo svojej posteli.
"Prekliaty budík!"

Diskusia pre návštevníkov blogu

15. srpna 2016 v 0:52 | Mary |  Diskusia
Po dlhšej úvahe som sa rozhodla vytvoriť rubriku Diskusia. Môžete sem písať čokoľvek, čo máte na srdci, čo súvisí s mojou tvorbou, či len tak si so mnou, resp. vzájomne medzi sebou pokecať ;-) Nech sa páči, hor sa do toho! ;)
Rýchly odkaz na diskusiu nájdete aj v hornom menu.
 


51. kapitola - epilóg

11. srpna 2016 v 14:59 | Mary |  Keď láska bolí...
Keď som pred rokom a pol napísala Lilino tajomstvo, ani vo sne mi nenapadlo, čo vznikne z pôvodne plánovanej jednorázovky a s akou odozvou sa stretne. Keďže sa stretla s dobrým ohlasom a čitatelia chceli pokračovanie, rozhodla som sa z nej spraviť kapitolovku. Nemala som presnú predstavu, akým smerom sa uberiem, vedela som len to, do akého záveru chcem dospieť (dnešná kapitola, či epilóg, nazvite si to ako chcete, bola jedna z ďalších plánovaných jednorázoviek, a ja som sa ju rozhodla zaradiť ako poslednú kapitolu), a pár záchytných "kánonických" bodov, takže písanie bolo miestami jedno veľké dobrodružstvo, zvlášť keď som sa zamotávala do svojich zmien oproti kánonu a vy ste museli na voju kapitolku čakať dlhšie .

50. kapitola

8. srpna 2016 v 8:00 | Mary |  Keď láska bolí...
Hlboko sa ospravedlňujem, že mi táto kapitola trvala tak neskutočne dlho. Od začiatku písania KLB som z nej mala stres. Problém je tom, že som si ju nemohla "predpísať" skôr, nakoľko som nevedela, akým smerom povediem celý príbeh a čo všetko oproti kánonu zmením, a čo naopak ponechám.
Bojovala som spolu s Harrym. Chvíľami to vyzeralo beznádejne, no nakoniec som po dlhom boji vyhrala, a vybojovala túto kapitolu. Snáď sa bude páčiť ;-).
PS: nabudúce končíme... :-(

50. Posledný boj


Ledva mu tá myšlienka prebehla hlavou, lúka zmizla a on sa opäť ocitol v chladnom lese na tvrdej zemi. Ležal na chrbte a vnímal vzdialené hlasy i Ginnine vzlyky.
Odhodlal sa otvoriť jedno oko a videl Voldemorta obklopeného hlúčikom smrťožrútov, nerušene sa baviac a vzrušene gestikulujúc.

49. kapitola

18. července 2016 v 10:00 | Mary |  Keď láska bolí...

49. Dumbledorovo tajomstvo


Netušil čo sa to s ním deje. Odrazu sa cítil ľahký ako pierko, takmer akoby sa vznášal, zbavený všetkej ťažoby čo ho trápila. Necítil bolesť a jeho dušu zaplavila zvláštna úľava a pokoj. Akoby všetky starosti a problémy zmizli s tými dvomi strašidelnými slovíčkami.

48.kapitola

12. července 2016 v 13:52 | Mary |  Keď láska bolí...

48. V ústrety smrti

priatelia, blížime sa do finále... ešte tri kapitoly a končíme....

Rýchly pohľad na očarované hodiny v riaditeľni mu ukázal, že Voldemortom daná hodina takmer uplynula. Ostávalo mu zhruba pätnásť minút. Najvyšší čas začať konať. Po uplynutí hodiny Voldemort začne svoj masaker. A to nemôže dopustiť.
Otrasený tým, čoho bol práve svedkom si zhlboka vzdychol a s odhodlaním pomstiť otca i ďalších nevinných ľudí, ktorí zomreli kvôli zvráteným chúťkam smrťožrútov na čele s Bellatrix Lestrangeovou, a túžbou porátať sa s Voldemortom sa vybral do Zakázaného lesa v ústrety smrti.

47. kapitola_IV.

6. července 2016 v 13:33 | Mary |  Keď láska bolí...

Tajomstvo mysľomisy 4

(Nie vždy je všetko tak, ako sa zdá)

Definitívne posledná časť Severusových spomienok. Užite si ich ;-)

Opäť sa ocitol v Dumbledorovej kancelárii.
Albus Dumbledore sedel vo svojom kresle, Severus sa nad ním skláňal. V rukách držal Dumbledorovu pravú ruku a mrmlal nejaké zaklínadlá.

hravé drabble

4. července 2016 v 10:22 | Mary |  drabble
drabble s použitím slov čaj, radiátor, ruže, pes, párok

Sedím v kresle, zababušená do deky ako párok v obale, v ruke šálka horúceho čaju. Pomaly si usrkávam a cítim ako sa mi telom rozlieva teplo.
V zámke zaštrkoce kľúč. Úľavou si vydýchnem. Prišiel Peter.
"Ahooooj, som doma!" ozve sa z predsiene za nadšeného brechotu nášho psa. Odrazu sa mi pred tvárou objaví obrovská kytica ruží.
"Čo je?" nechápavo hľadím. "Prečo si prišiel sám?"
"Hmmm?" v manželovej tvári sa zračí zmätok.
"Máme pokazený radiátor. Mal si zohnať opravára."
"Ja debil!" tresne sa po čele Peter. "Vedel som, že nesmiem na niečo zabudnúť. A ja... myslel som si, že máme výročie."

47. kapitola_III

2. července 2016 v 10:31 | Mary |  Keď láska bolí...

47. Tajomstvo mysľomisy 3

(Za chyby sa platí)


Ako ste si isto všimli, od minulej kapitoly sú spomienky trochu iné. Je mi jasné, že Harry ako nezávislý pozorovateľ spomienok nemá šancu vnímať myšlienky či pocity. Môj Harry však áno :-) Musí totiž pochopiť otcove konanie, jeho myšlienkové pochody, pocity, ktoré ho viedli k tomu ako konal.


V hostinci U kančej hlavy sedel neznámy muž. Dlhé tmavohnedé vlasy mu voľne splývali na plecia, a v zelených očiach sa mu zračila únava. Pred sebou mal nedopitú fľašu whisky a otvorené najnovšie vydanie Denného proroka. Neustále sa obzeral k dverám a mračil sa. Zjavne na niekoho čakal, a ten dotyčný meškal.

47. kapitola_II

29. června 2016 v 9:48 | Mary |  Keď láska bolí...

47. Tajomstvo mysľomisy 2

(V službách Voldemorta)

Než sa Harry nazdal, ocitol sa po otcovom boku v akomsi podradnom podniku v Zašitej uličke. Lial do seba jednu ohnivú whisky za druhou a z očí sa mu rinuli slzy. Občas sa z neho vydral slabý ston. Mohol si to dovoliť. Bol tam sám. Z barmana si zrejme ťažkú hlavu nerobil.
Odrazu otca ktosi chytil za plece.

47. kapitola

26. června 2016 v 9:55 | Mary |  Keď láska bolí...

47. Tajomstvo mysľomisy 1.

(Život v pekle)

a je to tu... Prvá časť Severusových spomienok. Nakoniec som musela zmeniť plány a rozdeliť to na štyri časti, ale nemajte strach, ďalšia časť spomienok rozhodne pribudne skôr ako obvykle ;-) Tak snáď som si teraz na ten záverečný súboj Harryho a Voldemorta ukradla aspoň trochu času naviac ;-)

Harry prudko vrazil do dverí riaditeľne, bez pozdravu, nedbajúc na zdesené reakcie portrétov bývalých riaditeľov na jeho bezočivé správanie.
Vlani tu bol toľkokrát, že sa tu už cítil ako doma. Zamieril priamo ku skrinke, kde si Dumbledore odkladal mysľomisu. Dúfal, že otec ju má na tom istom mieste.
Bola tam. Široká kamenná misa na okraji lemovaná runami. Mysľomisa. Trasúcimi rukami ju vybral a položil na stôl. Trošku nešikovne do nej vložil obsah fľaštičky, ktorú až doteraz pevne zvieral v prstoch a nebol by ju pustil ani za nič. Posledný otcov dar.

Odpusť...

20. června 2016 v 13:36 | Mary |  drabble
Stojím nad čerstvo vykopaným hrobom a po lícach mi tečú horúce slzy.
"Odpusť... Ja... Nechcela som..." mrmlem stále dookola, ako keby to malo zmierniť môj žiaľ. V mysli sa mi premietajú obrazy z nášho posledného stretnutia pred niekoľkými dňami.
Hádka. Výčitky. Hnev. Výbuch. Slzy. Útek a tresnutie dverí. A potom... Chvíľa, ktorú by som najradšej vymazala zo svojej mysle. Telefonát.
"Váš otec dostal infarkt. Je mi to ľúto."
A potom už len slzy a prázdne miesto v srdci.
Zadúšam sa od plaču. Takto to skončiť nemalo. Namiesto uzmierenia pohreb.
"Odpusť, ocko," zašepkám naposledy a do vykopanej jamy hodím poslednú kyticu."

46. kapitola

16. června 2016 v 14:33 | Mary |  Keď láska bolí...

46. Posledná výzva


Áno, ja viem, že teraz mali nasledovať Severusove spomienky, ale vykľula sa mi z toho príšerne dlhá kapitola (za 4 normálne :D), tak som sa ju rozhodla rozdeliť. Teraz nasleduje "úvodná kapitola ku spomienkam" a samotné Severusove spomienky budú rozdelené na 3 kapitoly. A za ten čas píšem záverečný boj ;)

Harry opustil Škriekajúcu búdu ako v tranze. Vôbec netušil ako sa odtiaľ dostal von, ako prešiel cez tunel, ani kto ho nakoniec musel podoprieť aby sa nezrútil. Na ničom z toho nezáležalo. Odpovede na tie otázky aj tak nič nezmenia.

Obmedzené drabble

10. června 2016 v 12:00 | Mary |  drabble
Drabble, kde je obmedzenie vetou v presnom znení a slovami, ktoré sa môžu skloňovať (zombie, buľva, nožničky, príšera, móda)

45. kapitola

7. června 2016 v 10:32 | Mary |  Keď láska bolí...

45. Odpusť, Harry....


nedalo mi to... Už dlho som sa pohrávala s myšlienkou zaradiť toto do poviedky ako jednu z kapitol, resp.ako medzikapitolu. Je to upravená staršia poviedka. Síce svojou úpravou (pre potreby tohto príbehu) trochu stratila z toho pôvodného čara, ale aj tak si myslím, že je dosť emotívna a celkom sa to sem hodí ;-) A navyše, získam takto čas, aby som si mohla premyslieť spomienky, ktoré mi stále robia isté starosti, a takisto záverečný boj medzi Harrym a Voldemortom...


Ležal na špinavej, zaprášenej dlážke, z rán na krku sa mu rinula krv. Umiera...Ako dlho potrvá, kým vykrváca? Veľmi dobre vedel, že na tento jed existuje jediná protilátka, tú však prísne strážia U svätého Munga. Nie, takto si svoj koniec rozhodne nepredstavoval... Roky riskoval svoj život ako dvojitý agent, aby nakoniec umrel kvôli nejakému prútiku? Voldemort nikdy neprišiel na to, že je obyčajný zradca, našťastie bol vždy príliš zahľadený do seba a Belline sťažnosti na jeho adresu bral na ľahkú váhu. Naopak, vždy bol presvedčený, že jeho verný sluha pohŕda Rokfortom, na čele so starým a senilným Dumbledorom. Tak prečo tu teraz, do Salazara, leží v kaluži vlastnej krvi so smrťou na jazyku? Kvôli bazovému prútiku, smrtonosnej paličke, ktorá bude svojmu novému majiteľovi slúžiť poriadne iba vtedy, ak zabije jej predchádzajúceho majiteľa... Prečo ho teda Temný pán nezabil bežným, voldemortovským spôsobom??

Ranná symfónia

6. června 2016 v 10:57 | Mary |  drabble
Strhnem sa z krásneho sna a vypnem ten odporný, nervy drásajúci budík. Ešte päť minút, pomyslím si a na chvíľu zavriem oči. Započúvam sa do okolitých zvukov. Dom je zatiaľ ponorený do ticha, no viem, že nepotrvá dlho a ožije v plnej sile. Moje zmysly vnímajú každučký zvuk - spev ranných vtáčat, prechádzajúce autá či dažďové kvapky dopadajúce na strechu podkrovia. O chvíľu počujem bosé nôžky cupitajúce po podlahe. Neklamný znak toho, že dom sa prebúdza.
"Mami," ozve sa pri dverách. A ja viem, že je najvyšší čas vstať. Lenivo otvorím oči, popreťahujem sa a vyleziem z postele.
"Dobré ráno, zlatko!"

44.kapitola

1. června 2016 v 9:29 | Mary |  Keď láska bolí...

44. Zmarené nádeje

ospravedlňujem sa, že mi to aj tentoraz trvalo tak dlho. Faktom však je, že túto, i nasledujúcu kapitolu mám napísanú už niekoľko týždňov, ale nemohla som zverejniť skôr, pokiaľ som nemala napísané ďalšie kapitoly, aby som vychytala prípadné nejasnosti, nepresnosti a pod. Jednoducho, aby mi to všetko sedelo s tým, čo som už kedysi napísala s tým, čo ešte len bude nasledovať. A občas ma to trochu potrápilo :-D Ale snáď už je všetko OK a nebudem musieť sťahovať kapitoly len kvôli tomu, že som si niečo neustriehla...
A teraz, čítajte, komentujte, vraždite ma :D

Zúrivá vŕba sa týčila v celej svojej nádhere, jej konáre svišťali vzduchom a varovali každého nešťastníka čo by si dovolil priblížiť sa do jej blízkosti, že je pripravená brániť si svoje teritórium.
Keď k nej konečne pribehli, Harry z nich stiahol neviditeľný plášť a strčil si ho do vrecka džínsov.

43. kapitola

15. května 2016 v 9:31 | Mary |  Keď láska bolí...

43. Nočné mory ožívajú


"Ronald Weasley!" kričal hlas pani Weasleyovej niekoľkonásobne zosilnený kúzlom. "Som znechutená, že práve ty si mojim synom. Vždy som túžila po dcére, a namiesto toho si sa narodil ty. Nie si ničím výnimočný, na rozdiel od tvojich súrodencov. Si nula, Ronald Weasley..."

42. kapitola

5. května 2016 v 23:18 | Mary |  Keď láska bolí...

42. Tvárou v tvár nepriateľovi



"Ani sa toho nedotkni, Potter!"

Dracove slová mali na Harryho presne taký účinok, ako predpokladal. Harry sa vyplašene mykol, stratil rovnováhu a diadém pustil z ruky. Jediným švihnutím prútika ho Malfoy vystrelil do vzduchu a iba Harryho vycibrený reflex stíhača mu zabránil v tom, aby mu diadém zmizol z dohľadu. Vyskočil, natiahol ruku a horcrux zachytil.

Další články


Kam dál